Pracovné sviatky 2026: Viac práce, vyššie náklady a menej voľna
Rok 2026 prinesie do pracovného života na Slovensku netradičný experiment, ktorý už teraz vyvoláva rozpaky. Dva významné sviatky – 8. máj a 15. september – síce z kalendára nezmiznú, no štát im dočasne odobral status dní pracovného pokoja. Výsledok? Formálne ostávajú sviatkami, ale reálne sa budú správať ako bežné pracovné dni.
Pre zamestnávateľov to znamená jediné: môžu nariadiť prácu bez obmedzení, ktoré inak platia počas sviatkov. Odpadá teda režim „len výnimočne a za špecifických podmienok“. Firmy tak získavajú väčšiu flexibilitu, ktorú vláda prezentuje ako krok k podpore ekonomiky. Lenže táto „voľnosť“ má svoju cenu.
Zamestnanci totiž neprichádzajú o nárok na príplatok. Naopak, za prácu v tieto dni im patrí rovnaké mzdové zvýhodnenie ako za sviatok – teda 100 % priemerného zárobku navyše. Pre podniky to znamená citeľné zvýšenie mzdových nákladov, a to v čase, keď mnohé z nich už teraz šetria, prepúšťajú alebo zvažujú odchod do zahraničia. Opatrenie, ktoré malo pomôcť verejným financiám, tak môže firmám situáciu ešte viac skomplikovať.
Zmena zároveň zasahuje aj do čerpania dovoleniek. Keďže tieto dni už nie sú dňami pracovného pokoja, zamestnanec nemá automaticky voľno. Ak nechce ísť do práce, musí si vziať dovolenku – a tá sa mu normálne odpočíta. V praxi to znamená, že „sviatok“ ho môže stáť deň dovolenky navyše. Niektorí zamestnávatelia už preto zvažujú hromadné čerpanie dovolenky, ktoré je pre nich paradoxne lacnejšie než vyplácanie príplatkov.
Dôsledky sa však neobmedzujú len na firmy. Nejasnosti vznikajú aj v školách, ktoré ešte nemajú jednotný postup – či budú fungovať, alebo udelia riaditeľské voľno. Pre rodičov to môže znamenať ďalšie komplikácie: buď si vezmú dovolenku, alebo budú riešiť ošetrovné. Aj tu sa ukazuje rozpor – kto zostane doma s dieťaťom, príde o možnosť zarobiť si sviatočný príplatok.
Celá situácia tak pôsobí ako legislatívny kompromis, ktorý neuspokojuje ani jednu stranu. Zamestnávatelia čelia vyšším nákladom, zamestnanci prichádzajú o časť dovolenky a štát riskuje, že namiesto úspor bude nakoniec doplácať na vlastné rozhodnutie.
